Ekonomická demokracia

Základné črty Ekonomickej Demokracie

Ekonomická demokracia je model, kde prevláda kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov oproti súkromnému (súkromné vlastníctvo postupne ustupuje a zostáva len v rodinne organizovaných výrobách a firmách). Prevažná časť výrobných prostriedkov je vlastnená kolektíve (pracovníkmi v družstvách) alebo spoločensky (štátom ). Jednotlivý zamestnanci a aj celá spoločnosť sa preto väčšou mierou zúčastňujú pri rozdeľovaní hospodárskeho výsledku (nadhodnoty) ako v kapitalistickom systéme. Súkromné vlastníctvo je ponechané v rozsahu produkcie rodinného alebo individuálneho podnikania, ale nie je to strategická časť hospodárstva.

Vedenie podniku v ekonomickej demokracii si volia zamestnanci, neurčuje ho súkromný majiteľ a ani politici. Charakter riadenia podniku je daný vlastníctvom (kolektívnym a spoločenským) a rovnoprávnym rozhodovaním podľa zásady 1 člen samosprávy = 1 rozhodovací hlas

- Z ekonomickej stránky stojí hospodársky systém Ekonomickej demokracie na troch základných prvkoch:

· Zamestnanecká samospráva

· Trh

· Spoločenská kontrola investícii

Zamestnanecká samospráva

Činnosť všetkých výrobných podnikov demokraticky kontrolujú zamestnanci. Na rozhodovaní sa zúčastňujú priamo hlasovaním a takisto si volia vlastné vedenie so zachovaním princípu jeden človek člen samosprávy rovná sa jeden hlas. Rovnako sa podieľajú aj na rozdeľovaní hospodárneho výsledku. Takže, čím viac podnik prosperuje, tým viac si môžu členovia zamestnaneckej samosprávy rozdeliť.

Trh

Trh ako zostávajúci mechanizmus pre rozdeľovanie spotrebných tovarov a základných prostriedkov spoločnosti. Pôjde o „férový obchod“ založený na tarifách, v nijakom prípade nie o voľný obchod, najmä nie v prípadoch, keď sú výrazné rozdiely medzi mzdami a environmentálnou reguláciou v jednotlivých obchodujúcich štátoch. Ide o regulovanie trhov na princípe vzájomnej výhodnosti a spolupráce. Ale napriek tomu ceny reguluje iba ponuka a dopyt po spotrebných tovaroch a výrobných – základných prostriedkoch. Finančné trhy založené na investovaní súkromných financií a na špekulácii zaniknú.

Mzda ako cena za nájomnú prácu v prípade ekonomickej demokracie bude nahradená podielom na hospodárskom výsledku. Práca už nebude vstupovať do výroby ako „náklad“ ale ako ekonomický zdroj – investícia. Ekonomická demokracia teda ruší súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a námezdnú prácu, ale uznáva trh.

Spoločenská kontrola investícii

V ekonomickej demokracii neexistujú súkromné burzy alebo súkromné banky. Neje možné predávať podiely v štátnych firmách alebo družstvách súkromným osobám. Investičné prostriedky pochádzajú z dani zo základných prostriedkov. Pod základnými prostriedkami rozumieme výrobné prostriedky na ktorých sa vytvára produkcia určená na trh. Vytvára sa z toho národný investičný fond, ktorý je základom pre nové investovanie. Tento investičný fond je verejná inštitúcia, ktorú riadi vláda poprípade regionálne samosprávy.

Úlohou investičných fondov je grantovým spôsobom rozdeľovať investičné prostriedky na základe spoločensky stanovených kritérií rozvoja a efektívneho použitia prostriedkov, teda do tých oblastí hospodárstva , ktoré chce daný región, spoločenstvo, štát rozvíjať a dominantnou úlohou je rozvíjať zamestnanosť a likvidovať nezamestnanosť.

Výhody ekonomickej demokracie oproti kapitalizmu

Hlavné výhody spočívajú v spravodlivejšom rozdeľovaní spoločenskej nadvýroby, ktorá v kapitalistickom systéme vo väčšej miere končí v súkromných rukách úzkej skupiny jednotlivcov – súkromných investorov. Kapitalizmus vďaka voľnému trhu a podpory slobodného podnikania dokáže iste vytvárať vysokú domácu produkciu, ale problém je v tom, že sa táto nadvýroba neprerozdelí spravodlivo v spoločnosti, ale prevažnú časť „zhltne“ malá skupina na vrchole vlastníckej štruktúry.

Ďalším výrazným problémom kapitalizmu je bezbrehá podpora voľného trhu a s ním spojená konkurenčná súťaž. Pri tejto súťaži vždy vyhráva silnejší a vo väčšine prípadov na úkor slabších. Globálne trhy sa monopolizovali, teda vytvorili prostredie trhu, ktoré už nie je v žiadnom prípade „slobodným trhom“. Naopak v ekonomickej demokracii sa presadzuje viac spolupráca, ktorá je v trhovom prostredí ešte výkonnejšia ako konkurencia a takisto netrpia slabší, ktorí sa v drsnom konkurenčnom boji pri voľnom trhu nevedia ubrániť silnejším účastníkom.

Záver: Všetko ostatné je rovnaké, ale firmy so zamestnaneckou samosprávou sú efektívnejšie, ako ich kapitalistické náprotivky.